História Radoša je úzko spätá s príchodom slovenských osadníkov do ilockého chotára v druhej polovici 19. storočia. Po vydaní cisárskeho patentu o náboženskej slobode v roku 1859 začali do okolia Iloka prichádzať najmä slovenskí evanjelici z Báčky. Hľadali lepšie životné podmienky, lacnejšiu pôdu a možnosť založiť si vlastné hospodárstva. Na dovtedy neobrobených svahoch a údoliach postupne vznikli slovenské osady Radoš, Skandala, Fučia a Hlboký potok. Prví obyvatelia boli prevažne roľníci, vinohradníci a nádenníci, ktorí svojou vytrvalou prácou premenili krajinu na úrodné vinohrady, polia a chmeľnice.
Začiatkom 20. storočia sa do Radoša prisťahovali aj majetnejší slovenskí gazdovia, ktorí so sebou priniesli nové poľnohospodárske poznatky, najmä pestovanie chmeľu. Práve chmeľ, vinohradníctvo a poľnohospodárstvo sa stali základom hospodárskeho rozvoja obce. Postupne vznikali nové hospodárstva a slovenská komunita sa ekonomicky upevňovala.
Napriek rozptýlenému osídleniu sa obyvatelia usilovali zachovať slovenský jazyk, evanjelickú vieru, tradície a kultúru. Významnú úlohu zohrávala slovenská škola, bohoslužby v slovenskom jazyku a bohatý spolkový život.
